Keď sa teraz pozriem smerom doprava, usmeje sa na mňa snehom pokrytý Utrecht. Holanďania, i medzinárodní študenti, ktorí to biele šialenstvo doma tak často nezažívajú, sú z neho nadšení. Vraj ho tu tak veľa nebolo už pekných pár rokov. Kolaps dopravy, nelietajúce lietadlá a zrušené vlaky trochu kazia dojem z Vianoc, no asi Ťa poteším správou, že bicykle ešte stále fungujú.
Iba ich kde-tu nahradili sánky, na ktoré starostliví rodičia posadia svoje deti počas prechádzky mestom či cesty do školy. Počas jednej noci, keď snežilo skutočne najviac a nenašiel sa nik, kto by dokázal odhrnúť cestu, som sa pobral von, aby som videl reakcie tunajšieho ľudu.
Bol som prekvapený počtom pripitých študentov, ktorých od návštevy klubu neodradilo ani to besnenie vonku. Jeden taký týpek mi povedal, že nevie nájsť svoj bicykel, lebo všetky vyzerajú pod snehom rovnako. Musím mu dať za pravdu. Ak už sa odhŕňa, mimochodom, aspoň v Rotterdame majú cyklistické cesty v tomto prednosť i pred tými pre autá.
Ale sneh nie je samozrejme všetko. Stačí si zvyknúť na trošku náročnejšiu kontrolu bicykla a po pár jazdách ste už viac-menej majstri. Minule som Ti však prisľúbil dojmy z ďalších podujatí.
Začal by som futbalom, ktorý je tu vraj národný šport. Mal som tú česť navštíviť víťazný zápas domáceho FC Utrechtu proti Heerenveen SC. Napriek celkom napínavému priebehu som bol prekvapený pokojom na štadióne, počuť bolo najmä fanúšikovskú výpravu nášho súpera.
V noci sa tak rozhodne nekrotia! Čo sa týka hokeja, nie je to pre Holandsko nič extra, možno radi korčuľujú, ale inak ich podobné ľadové športy asi až tak nefascinujú. Divákov tam chodí málo, hoci je to zadarmo a mužstvá samozrejme nie sú profesionálne. To už si skôr asi zahrajú basketbal, po ktorom tu moje srdce baží celú dobu.
No a to asi najdôležitejšie –párty. Hneď na začiatku, počas privítaní a úvodných príhovorov, sme boli varovaní, že na každej takejto akcií musíme povinne v jednej ruke držať drink - pivo, víno, nealko, proste čokoľvek a tancovať s ostatnými časťami tela.
Mne to teda prišlo dosť čudné, ako spájať nasilu dve rôzne veci dokopy a obmedzovať tak naše neskutočné tanečné kreácie. Ehmm, teda keby aspoň niekto tancoval, neplatí to všeobecne, ale veľmi často tam ľudia proste stoja v kruhu a dáko sa mrvia. Alebo chodia hore-dole a stále do nás (hlavne dievčat) drgajú - ako o dušu do rytmu drsnej techno muziky.
Párty tu sú samozrejme každý deň, i na Vianoce, ktoré zostávajú trošku v tieni Sinterklaas alebo nášho Mikuláša. Ako povedal nás prednášajúci, stretnutie 24.12. nebude, pretože niektorí medzinárodní študenti vraj oslavujú Vianoce.
Tak, toto je moje Holandsko pred Vianocami roku 2010. Už sa mi tento semester v zahraničí chýli bohužiaľ ku koncu. Veľmi sa mi tu páči a budem na celú túto krajinu spomínať v dobrom. A Tebe, vážený čitateľ, prajem krásne a požehnane sviatky Vianočné! Nech už si kdekoľvek na tom malom svete...